Tréningová premiéra

„Ujo G.“ sám neprejavil záujem dozvedieť sa niečo viac o našom spoločnom tréningu, tak som mu nadelegovala rozdelenie pasáží. Rozdelil: 30% on, 70% ja. Ach, no, ale čo iné som mohla čakať. Tréningy prebiehali v učebni strednej školy neďaleko univerzity. 25 stredoškolákov pripravených nasať čo najviac informácií o tom, ako rozbehnúť ich vlastný „social project“. 50 očí upretých na nás – trénerov. Áno, už oficiálne, začíname. Fuuuu.. Raz, dva, tri... Ide sa na to! 

Prvý tréning za nami, trochu strachu v hlase, napätie by sa časom dalo krájať. Ale celkovo: úspešne. Prestávka. A „ujo G.“ ku mne docupitá, že vraj „on sa na to necíti, či si môžem vziať ešte 20% jeho časti tréningu. Fuuuuu, naozaj silná káva, toto by som nečakala. Zahryzla som si do jazyka, ok. Och, mala som si vziať na zodpovednosť všetko – jedným slovom hrôza – „ujo G.“ nevie rozprávať! Ako, poznám pár Turkov, ale „ujo G.“ je extrém, ich presný opak – hanblivý, nevýrazný, utiahnutý, vystrašený... A čo je najhoršie – priznávam, moja angličtina nie je super truper excelent, ale čo on „predviedol“, to by aj deti na základnej škole zvládli lepšie, a to teraz naozaj nepreháňam :( Celé zle. Feedbacky od študentov by ste si určite nechceli čítať. :(

Rekapitulácia: 

Prvý tréningový deň sa skončil, bohužiaľ či našťastie. Ktohovie... Večera v Galbanuš, lacná, ale chutná (aspoň nateraz, lebo to sme ešte netušili, že táto vývarovňa sa stane naším verným priateľom :) )... A prvá noc v našom byte – bez teplej vody :( Veď blonďáci, všetci traja, do jedného – antitechnickí ľudia :D Ale tak nám treba! Veď aspoň sranda – v ľadovom Moldavsku, ľadová voda. ;)

Nový byt, ďalší nový začiatok...

Tak je, sťahujeme sa... Do jedného bytu, spoločného, v meste. Očakávania veľké, ale realistické. Hlavne, nech je v byte teplo!!! Ráno so mnou Iana nemohla odísť (že vraj sa necíti dobre a musí sa učiť na skúšku). Ok, nevadí, zvládnem všetky tie moje tašky nejako aj sama. A tu zrazu, ujo štartuje auto. Vraj on musí ísť tak či tak k lekárovi do mesta, tak ma zvezie. Aaaach, záchrana moja. Odviezol ma až pred univerzitu, dokonca mi pomohol aj s batožinou, pretlmočil tetuške šatniarke, že si potrebujem odložiť kufre, aby som ich nemusela trepať na 4té poschodie. Milé od neho... „Krátka“ prestávka na office. Plánované stretnutie o 9:00 u chalanov zjavne znamená: Príďte po 11:00, to bude v pohode. NIE, nebude.. Ale hlavne, že prišli, aspoň som stihla poslať všetky materiály a vytlačiť si poznámky na tréning. 

Pondelok, 30.01.2012, 11:30, môže sa ísť do nového bytu.

Nový byt: Waaaaa... Krásny.. Ok, dobre, nebudem preháňať... Veľmi pekný...

Predsieň – maličká a studená. 

Kúpelňa – teplotne v poriadku, vaňa, WC, umývadlo.... Klasika.. A aha ho, práčka... Poteší... Už som mala hororové scenáre pred očami, ako 6 týždňov budem prať veci v rukách. Našťastie, vyzerá to tak, že nebudem... :)

Obývačka – pekná, nie veľmi veľká, ale s koženou sedacou súpravou :)

Kuchyňa – akurát, so všetkým, čo v kuchyni nutne treba – linka, dres, sporák, poháre, taniere, príbory.. Skrátka, všetko.. Až na.... Okno.. Okno do neznáma?! Ale čoby, otočné okno do kúpeľne. :D Bez poistky. Tak to môže byť ešte veľmi zaujímavé. Ale ktohovie, možno bývalí majitelia nechceli strácať čas, ba naopak, uplatňovať multitasking kedykoľvek to len ide. Celkom zaujímavá myšlienka – možnosť sprchovať sa a zároveň umývať riad či variť obed. Akéto šetrenie času!!! :)

 

Izby – pekné, aspoň tá jedna – dievčenská – veľká posteľ, veľká telka, krásny nábytok, čínsky vejár na stene... Aspoň sa Gloria bude cítiť ako doma. :) Prešli sme ale do ďalšej izby – ok, pekná, ale pracovná. Jeden rozkladací gauč – taká väčšia jednoposteľ. A kopec, kopec nábytku, že ledva sa človek dokáže pretrepať k „posteli“. No, bude to potrebovať generálnu prestavbu.

Výsledok: Celkové hodnotenie bytu – 8 bodov z 10. Teplo: áno. Balkón: áno. Druhá posteľ pre Gorkema: na ceste. Spotrebiče – zapojené. Jedlo – v dohľadnej dobe bude tiež k dispozícii. Ok, vyrážame na tréningy.

Realita tréningov, alebo ako sa Gorkem (alias „ujo G.“) vybral na výlet

Nedeľa, nenedeľa, prvé stretnutie na office za účelom prípravy tréningov. Veď, to je to hlavné, prečo sme sem prišli. Všetci, štyria... Teda, traja, bez Glorie, zatiaľ... Rozdelenie tréningov jasné, agenda vysvetlená. Bude to hard core, prvé dva dni a na mojich pleciach každý deň dva tréningy. No, nevadí, zvládla som už aj horšie. A tak sedíme na office a pracujeme, ja a Nuno, pilne, pripravujeme zaujímavý tréning pre našich zverencov na tému Self-discovery (Sebaspoznávanie). Z reči do reči, ale nakoniec úspešne, po 4 hodinách práce sme ja a Nuno pripravili (dovolím si pochváliť nás) super tréning. Tak som si vydýchla... A môžem sa pustiť do prípravy ďalšieho tréningu – téma: Goal setting (Stanovovanie cieľov). Obrátila som sa teda na Gorkema s jednoduchou otázkou, veriac, že už bude mať premyslený aspoň koncept a dúfajúc, že na office v tej treskúcej zime, keď som si už ledva cítila prsty na rukách či nohách (a o nose ani nehovorím), nebudem musieť stráviť ďalšie 4 hodiny.

Otázka (D): Gorkem, môžeme si prejsť tréning, ukážeš mi, čo si zatiaľ pripravil?

Odpoveď (G): Čo? Pripravil? Nooooo... Nič...

Reakcia: Veľmi sa hanbím.. Viem, že moje proaktívne správanie zlyhalo, ale toto už bolo veľa. Myslela som, že ho v tej chvíli pošlem do teplých krajín (ale vôbec nie preto, že som mu chcela dožičiť letnú dovolenku v januári). Tak my pracujeme, v zime, len aby sme sa čo najlepšie pripravili na tréningy... A on?! On si chatuje na facebooku – 4 hodiny. 4 hodiny nepohol ani prstom, len sa „vykecával“ online. Ale našťastie, zaťala som zuby, pobalila veci, smer domov – môj dočasný domov, Cricova. Nakoľko takým štýlom, sama, si môžem pripraviť tréning aj v pohodlí a teple Ianinho domu. A tak aj bolo. Po krátkej prestávke, večere a skype som začala pracovať. O 5:00 am misia splnená. Tréning na svete, outline pripravený, prezentácia vytvorená, materiály nachystané, už len poslať – internet žiaden, tak aspoň 2 hodiny spánku dúfajúc, že OC stihne všetky logistické veci potrebné na tréning zabezpečiť do poobedia.

Ach, veď prečo nie, treba si zdvihnúť adrenalín hneď na začiatku, aby to tu nebolo príliš jednotvárne a nudné J Ale tak, pýtam sa, ako sa len „niekto“ môže tak nezodpovedne postaviť k svojim povinnostiam?! Ako si „niekto“ môže z rozvojovej stáže urobiť chatovací maratón?! Nuž, veru, môže... A celkom jednoducho...

A pre lepšiu predstavu, čo ma počas nasledujúcich niekoľkých týždňov ešte čaká, tramtararááááá, agenda: