A nastala noc, a nastalo ráno, tréningový deň druhý, a po ňom tretí, a štvrtý, piaty a a a...

Prvý týždeň sa chýlil ku koncu, no priniesol veľa nezabudnuteľných zážitkov...

• 1.      „Ujo G.“ už (ako sa v našom AIESECárskom jazyku hovorí) nedeliveroval žiaden tréning, jeho vernými kamarátmi ostali len Facebook a Skype.
• 2.      1.februára sa konal LC mtg, oficiálne sme boli uvítaní ako stážisti projektu UpGreat Project management v réžii AIESEC Chisinau. Neoficiálne sa konala naša 1. oficiálna party v novom byte. Neoficiálna „Welcome party“ s jedlom, pitím, hudbou a dobrou náladou... Mamaliga, ryby, šaláty, pirohy, pivo, víno.. Každý si prišiel na svoje... ;)

• 3.      Prestala som sa cítiť ako 5-ročné dieťa, ktoré mamka každé ráno odvedie do škôlky a večer poňho príde a odvezie si ho domov – áno, beriem, bolo veľmi milé a starostlivé od AIESECárov, že sa o nás tak starali a naozaj nám vysvetľovali cestu, spoje, prípoje, slovník potrebný na zastavenie „maršutky“ a pod. Ale po pár dňoch by už aj stačilo. A tak som sa podujala – v piatok, 03.02.2012, vyraziť z bytu sama do školy. Aaaaa.... Moje orientačné schopnosti... Nesklamali... Hrdo sa chválim – nestratila som sa, len trošku zablúdila :) Ale v konečnom dôsledku som sa sama úspešne dostavila do cieľa – Andy´s pizza v budove divadla, oproti našej strednej škole, kde prebiehali tréningy.
• 4.      Gloria docestovala v piatok. Zlatá baba, aspoň na začiatku. Megalomanská Čína objavila minimalistické Moldavsko! Po 23-hodinovom „lete“ (s 12-hodinovou prestávkou v Istanbule) hladná, unavená, vyčerpaná – ale ešte že chytáme nezabezpečenú wifi od susedov... :)

 

•  5.      Sobota v znamení teambuildingu – všetci spolu – stredoškoláci – participanti, my – stážisti, AIESECári – OC a pomocníci. Veľmi príjemné, veselé, uvoľnené popoludnie. A po ňom – oficiálna „Welcome party“ so všetkým, čo k tomu patrí – mamaliga, ryby, cestoviny, šaláty od výmyslu z Moldavska, moldavské vínko i pivo, hudba, international rozhovory, tanec, 2 výhražné telefonáty od majiteľa, aby sme sa ukľudnili, že mu susedia vyzváňajú, vraj robíme bodrel. Ale kdežeee.... Veď my sme sa len dobre bavili... ;)

• 6.      Nedeľa v znamení oddychu – v posteli do obeda, a potom... Sladké ničnerobenie, potom čo som si prečítala upravenú agendu – veľká vďaka Aline, agenda managerke, že sa nado mnou „zľutovala“ a po 6 tréningoch tento týždeň mi dala „voľno“ aspoň na ďalšie dva dni. Aaaach, toto som potrebovala! Oddýchnuť si – pripraviť v kľude a pohode output pre študentov, dokončiť preklady životopisu, pripraviť materiály na JOSZEFa a urobiť si zoznam miest, ktoré chcem v Kišineve vidieť. Misia done! Ďalší týždeň môže začať! Plná síl a entuziazmu pripravená ísť vpred! Veď si stále opakujem – čo ma nezabije, to ma posilní! 29 days to go... home... Ale ešte predtým, 28 dní predo mnou... ;)

Tréningová premiéra

„Ujo G.“ sám neprejavil záujem dozvedieť sa niečo viac o našom spoločnom tréningu, tak som mu nadelegovala rozdelenie pasáží. Rozdelil: 30% on, 70% ja. Ach, no, ale čo iné som mohla čakať. Tréningy prebiehali v učebni strednej školy neďaleko univerzity. 25 stredoškolákov pripravených nasať čo najviac informácií o tom, ako rozbehnúť ich vlastný „social project“. 50 očí upretých na nás – trénerov. Áno, už oficiálne, začíname. Fuuuu.. Raz, dva, tri... Ide sa na to! 

Prvý tréning za nami, trochu strachu v hlase, napätie by sa časom dalo krájať. Ale celkovo: úspešne. Prestávka. A „ujo G.“ ku mne docupitá, že vraj „on sa na to necíti, či si môžem vziať ešte 20% jeho časti tréningu. Fuuuuu, naozaj silná káva, toto by som nečakala. Zahryzla som si do jazyka, ok. Och, mala som si vziať na zodpovednosť všetko – jedným slovom hrôza – „ujo G.“ nevie rozprávať! Ako, poznám pár Turkov, ale „ujo G.“ je extrém, ich presný opak – hanblivý, nevýrazný, utiahnutý, vystrašený... A čo je najhoršie – priznávam, moja angličtina nie je super truper excelent, ale čo on „predviedol“, to by aj deti na základnej škole zvládli lepšie, a to teraz naozaj nepreháňam :( Celé zle. Feedbacky od študentov by ste si určite nechceli čítať. :(

Rekapitulácia: 

Prvý tréningový deň sa skončil, bohužiaľ či našťastie. Ktohovie... Večera v Galbanuš, lacná, ale chutná (aspoň nateraz, lebo to sme ešte netušili, že táto vývarovňa sa stane naším verným priateľom :) )... A prvá noc v našom byte – bez teplej vody :( Veď blonďáci, všetci traja, do jedného – antitechnickí ľudia :D Ale tak nám treba! Veď aspoň sranda – v ľadovom Moldavsku, ľadová voda. ;)

Nový byt, ďalší nový začiatok...

Tak je, sťahujeme sa... Do jedného bytu, spoločného, v meste. Očakávania veľké, ale realistické. Hlavne, nech je v byte teplo!!! Ráno so mnou Iana nemohla odísť (že vraj sa necíti dobre a musí sa učiť na skúšku). Ok, nevadí, zvládnem všetky tie moje tašky nejako aj sama. A tu zrazu, ujo štartuje auto. Vraj on musí ísť tak či tak k lekárovi do mesta, tak ma zvezie. Aaaach, záchrana moja. Odviezol ma až pred univerzitu, dokonca mi pomohol aj s batožinou, pretlmočil tetuške šatniarke, že si potrebujem odložiť kufre, aby som ich nemusela trepať na 4té poschodie. Milé od neho... „Krátka“ prestávka na office. Plánované stretnutie o 9:00 u chalanov zjavne znamená: Príďte po 11:00, to bude v pohode. NIE, nebude.. Ale hlavne, že prišli, aspoň som stihla poslať všetky materiály a vytlačiť si poznámky na tréning. 

Pondelok, 30.01.2012, 11:30, môže sa ísť do nového bytu.

Nový byt: Waaaaa... Krásny.. Ok, dobre, nebudem preháňať... Veľmi pekný...

Predsieň – maličká a studená. 

Kúpelňa – teplotne v poriadku, vaňa, WC, umývadlo.... Klasika.. A aha ho, práčka... Poteší... Už som mala hororové scenáre pred očami, ako 6 týždňov budem prať veci v rukách. Našťastie, vyzerá to tak, že nebudem... :)

Obývačka – pekná, nie veľmi veľká, ale s koženou sedacou súpravou :)

Kuchyňa – akurát, so všetkým, čo v kuchyni nutne treba – linka, dres, sporák, poháre, taniere, príbory.. Skrátka, všetko.. Až na.... Okno.. Okno do neznáma?! Ale čoby, otočné okno do kúpeľne. :D Bez poistky. Tak to môže byť ešte veľmi zaujímavé. Ale ktohovie, možno bývalí majitelia nechceli strácať čas, ba naopak, uplatňovať multitasking kedykoľvek to len ide. Celkom zaujímavá myšlienka – možnosť sprchovať sa a zároveň umývať riad či variť obed. Akéto šetrenie času!!! :)

 

Izby – pekné, aspoň tá jedna – dievčenská – veľká posteľ, veľká telka, krásny nábytok, čínsky vejár na stene... Aspoň sa Gloria bude cítiť ako doma. :) Prešli sme ale do ďalšej izby – ok, pekná, ale pracovná. Jeden rozkladací gauč – taká väčšia jednoposteľ. A kopec, kopec nábytku, že ledva sa človek dokáže pretrepať k „posteli“. No, bude to potrebovať generálnu prestavbu.

Výsledok: Celkové hodnotenie bytu – 8 bodov z 10. Teplo: áno. Balkón: áno. Druhá posteľ pre Gorkema: na ceste. Spotrebiče – zapojené. Jedlo – v dohľadnej dobe bude tiež k dispozícii. Ok, vyrážame na tréningy.

Realita tréningov, alebo ako sa Gorkem (alias „ujo G.“) vybral na výlet

Nedeľa, nenedeľa, prvé stretnutie na office za účelom prípravy tréningov. Veď, to je to hlavné, prečo sme sem prišli. Všetci, štyria... Teda, traja, bez Glorie, zatiaľ... Rozdelenie tréningov jasné, agenda vysvetlená. Bude to hard core, prvé dva dni a na mojich pleciach každý deň dva tréningy. No, nevadí, zvládla som už aj horšie. A tak sedíme na office a pracujeme, ja a Nuno, pilne, pripravujeme zaujímavý tréning pre našich zverencov na tému Self-discovery (Sebaspoznávanie). Z reči do reči, ale nakoniec úspešne, po 4 hodinách práce sme ja a Nuno pripravili (dovolím si pochváliť nás) super tréning. Tak som si vydýchla... A môžem sa pustiť do prípravy ďalšieho tréningu – téma: Goal setting (Stanovovanie cieľov). Obrátila som sa teda na Gorkema s jednoduchou otázkou, veriac, že už bude mať premyslený aspoň koncept a dúfajúc, že na office v tej treskúcej zime, keď som si už ledva cítila prsty na rukách či nohách (a o nose ani nehovorím), nebudem musieť stráviť ďalšie 4 hodiny.

Otázka (D): Gorkem, môžeme si prejsť tréning, ukážeš mi, čo si zatiaľ pripravil?

Odpoveď (G): Čo? Pripravil? Nooooo... Nič...

Reakcia: Veľmi sa hanbím.. Viem, že moje proaktívne správanie zlyhalo, ale toto už bolo veľa. Myslela som, že ho v tej chvíli pošlem do teplých krajín (ale vôbec nie preto, že som mu chcela dožičiť letnú dovolenku v januári). Tak my pracujeme, v zime, len aby sme sa čo najlepšie pripravili na tréningy... A on?! On si chatuje na facebooku – 4 hodiny. 4 hodiny nepohol ani prstom, len sa „vykecával“ online. Ale našťastie, zaťala som zuby, pobalila veci, smer domov – môj dočasný domov, Cricova. Nakoľko takým štýlom, sama, si môžem pripraviť tréning aj v pohodlí a teple Ianinho domu. A tak aj bolo. Po krátkej prestávke, večere a skype som začala pracovať. O 5:00 am misia splnená. Tréning na svete, outline pripravený, prezentácia vytvorená, materiály nachystané, už len poslať – internet žiaden, tak aspoň 2 hodiny spánku dúfajúc, že OC stihne všetky logistické veci potrebné na tréning zabezpečiť do poobedia.

Ach, veď prečo nie, treba si zdvihnúť adrenalín hneď na začiatku, aby to tu nebolo príliš jednotvárne a nudné J Ale tak, pýtam sa, ako sa len „niekto“ môže tak nezodpovedne postaviť k svojim povinnostiam?! Ako si „niekto“ môže z rozvojovej stáže urobiť chatovací maratón?! Nuž, veru, môže... A celkom jednoducho...

A pre lepšiu predstavu, čo ma počas nasledujúcich niekoľkých týždňov ešte čaká, tramtararááááá, agenda:

 

AIESEC Chisinau, deň prvý...

Nakoľko si cením čas všetkých mojich verných čitateľov, nebudem sa rozpisovať o každom dni strávenom v tejto zamrznutej krajine J Ale keďže chcem, aby vám neušiel ani jeden z mojich zážitkov, predsa len sa trošku rozpíšem. O tom, ako prebiehal môj prvý oficiálny týždeň počas AIESEC GCDP stáže v Moldavsku:

Sobota, 28.01.2012 – neoficiálne uvítanie alias Board games day na office:

Veru, veru, vysokoškoláci hrajúci spoločenské hry. Neverila by som, keby som nevidela... Ale poviem vám, je to možné. Na office sme sa stretli asi 40ti. Od EBčka, cez TLD, až po koordinátorov a „obyčajných“ membrov. A keďže sa všetci riadili heslom: „Najprv práca, potom zábava,“ pekne – krásne sa najprv upratal celý office, zotrela sa podlaha... A začalo sa hrať J Karty, šach, iné karty.. Tu skupinka, tam skupinka... A hralo sa a kecalo, zvítavalo a lúčilo.. Veru až do večera. Po tejto skúsenosti odporúčam vrelo kartovú hru: Phase 10 ;) Ale čo bolo ešte dôležitejšie. Už som viac nebola sama. Cudzia... Iná... Konečne totiž dorazili i moji spolutréneri – Portugalčan Nuno a Turek Gorkem. Milí chalani, aspoň na prvý pohľad :)

Výsledok: Skvelo strávené popoludnie, v kontaktovníčku ďalších asi 20 nových mien a príjemný pocit, že možno nasledujúce týždne predsa len nebudú také zlé.

Zamyslenie: AIESEC Chisinau ako jedna z 2 AIESEC pobočiek v Moldavsku, keď teda nepočítam „expansion group“ na juhu. Viac ako 110 členov. Prepracovaná organizačná štruktúra, profesionalita, proaktivita... A k tomu všetkému priateľské vzťahy a vždy dobrá nálada. Po skúsenostiach by som povedala, že čím väčšia pobočka, tým chladnejšie prostredie. No, tuto to funguje presne naopak. Pretože tu študenti – AIESECári neberú AIESEC len ako nejakú prácu naviac popri škole, ešte k tomu neplatenú. Členovia AIESEC Chisinau si žijú ako jedna veľká rodina. Študujú, do večera pracujú na office v škole, večery trávia spolu, na večere, v meste, na párty... Cez víkendy sa spolu zabávajú a často im k tomu stačí teplý čaj a sušienky z bufetu na prízemí. Veru, začína sa mi to, veru, veľmi páčiť. A zároveň sa pýtam, prečo to tak nefunguje všade?!

A foto, ako inak... Ja a moja super - truper buddy, počas hier na office:

Pripraviť sa, pozor, štart... (alebo, 38 dní do odletu)

Prvá noc... A už som ju nestrávila v posteli sama. Že čo??? Tak, tak... Robila mi spoločnosť.. Ona... Chlpatá potvora... Mačka :) Ale aspoň bolo teplo. Aspoň v noci, pod prikrývkou, aj keď to dalo dosť úsilia, nastaviť telo na hriatie, keď pol dňa mrzlo (no to som ešte nevedela, že to mrznutie ešte nebolo nič v porovnaní s tým, čo na mňa čakalo neskôr). OK, späť k môjmu rannému zážitku... Mačky... Chlpatá mi ležala celú noc na prikrývke. Veď prečo nie.. Len 3x som sa zobudila na to, ako sa v noci čistí, oblizuje, naťahuje, posúva... Ale veď OK... Odbilo však 6:00 a ja som vyletela z postele ako pri nácviku evakuácie z dôvodu náletu mimozemšťanov. A bol tam (len) on... Celú noc, niekde zašitý... krátkosrstý kocúr... Skákal po izbe, od jednej stenu k druhej, už bol pri dverách, už zasa pri okne. A to mňaučanie... Waaa... Našťastie mi už do izby vletela teta domáca a vzala ho preč... Ako, no comment... Ale zaspala som... Že vraj, idem dospať noc... Do deviatej... :( I s chlpatou mačkou... :)
A potom to všetko začalo naostro... prvý deň... raňajky, sprcha, pokec s domácimi.. Prechádzka... Že vraj „dedina“... 1,5 hod., a to sme prešli ani nie tretinu. Iana ma previedla starým mestom. Ako, hrôza a des a krása a úžas v jednom. Staré domy, psy na uliciach, vo dvoroch, verejné studne s nie veľmi pitnou vodou na každom kroku, vraj pre prípad, že by odstavia nie veľmi pitnú vodu v potrubiach. Na cestách vybité jamy, záplaty na záplatách, hrbolce... deliace čiary len kde – tu, aj to ich nikto nedodržiava, vodičom nič nehovoria prechody pre chodcov a to nehovorím a dodržiavaní, či skôr nedodržiavaní dopravných značiek... A platí zlaté moldavské pravidlo: „Choď cez cestu kedykoľvek, len nech tam nie sú autá!“ Waaa... Ale raz to muselo prísť... Senzácia... Doteraz len Cricova... Počuli ste o nej? Ja doteraz nie... Mestečko... A pod ním ďalšie, že „Underground“. Vínne pivnice pod zemou.. Mesto pod mestom... Úžas... A tam ulice pomenované podľa značiek svetoznámych vín... Veď kto by nechcel bývať na ulici Chardonnay či Savignon?! Nateraz síce nebolo dosť času na osobnú obhliadku, ale píšem do „To-do-listu“: Návšteva vínnych pivníc spojená s ochutnávkou vín. Pre lepšiu predstavu: http://www.cricova.md/en/main.html
Večer strávený „doma“.. Sama, lebo Iana musela odísť na „extra lesson“, 18:00 – 20:00... Že účtovníctvo... Ako, nepochopím.. :D Ale nevadí...
A už len klasika: večera, net, skype, príprava (hlavne psychická) na ďalší deň...
Škrtnuté ďalšie číslo v kalendári... 38 days to go... home... :)

A takto to všetko začalo...

A je to tu! Zasa raz... Zasa raz som nevydržala na jednom mieste... Zasa raz som sa vybrala do sveta... Ale tentokrát úplne inak - tentokrát úplne sama! USA, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Chorvátsko, Bulharsko, Česko, Poľsko, Maďarsko... Slovensko... Nikdy som nebola sama, bez priateľov či rodiny, bez spriaznenej duše... No raz to už muselo prísť... Najväčšia výzva... A ja som sa rozhodla...  Zaprieť samu seba a odísť... Sama... Do sveta... Do MOLDAVSKA!

Ak sa teraz pýtate: "Čo? Kde? To taký štát vôbec existuje?" Tak odpoveď znie: "Áno."
Klik: Moldavsko na mape

A čo od toho všetkého očakávam? Veľa... Verím, že spoznám novú krajinu a život v nej, zaujímavých ľudí a ich kultúru, že nazriem očkom do "východného sveta"...
A verím, že spoznám samu seba... Ešte lepšie:
1. Seba ako osobnosť, ako trénera, ako AIESECára, ako turistu...
2. Seba priateľku, dcéru...
3. Seba ako študentku...
4. Seba ako človeka...

Seba, i keď si uvedomujem, ako veľmi moje rozhodnutia ovplyvňujú mojich najbližších.. Je zvláštne, ako si človek uvedomí, čo všetko pre neho znamenajú istí ľudia... Vo chvíli, keď je od nich tak ďaleko... Ale aj to patrí k životu.

Som tu, Moldavsko, Chisinau (GMT + 2)... A moje 6-týždňové dobrodružstvo začína!