Nedeľa, nenedeľa, prvé stretnutie na office za účelom
prípravy tréningov. Veď, to je to hlavné, prečo sme sem prišli. Všetci,
štyria... Teda, traja, bez Glorie, zatiaľ... Rozdelenie tréningov jasné, agenda
vysvetlená. Bude to hard core, prvé dva dni a na mojich pleciach každý deň
dva tréningy. No, nevadí, zvládla som už aj horšie. A tak sedíme na office
a pracujeme, ja a Nuno, pilne, pripravujeme zaujímavý tréning pre
našich zverencov na tému Self-discovery (Sebaspoznávanie). Z reči do reči,
ale nakoniec úspešne, po 4 hodinách práce sme ja a Nuno pripravili
(dovolím si pochváliť nás) super tréning. Tak som si vydýchla... A môžem
sa pustiť do prípravy ďalšieho tréningu – téma: Goal setting (Stanovovanie
cieľov). Obrátila som sa teda na Gorkema s jednoduchou otázkou, veriac, že
už bude mať premyslený aspoň koncept a dúfajúc, že na office v tej
treskúcej zime, keď som si už ledva cítila prsty na rukách či nohách (a
o nose ani nehovorím), nebudem musieť stráviť ďalšie 4 hodiny.
Otázka (D): Gorkem, môžeme si prejsť tréning, ukážeš
mi, čo si zatiaľ pripravil?
Odpoveď (G): Čo? Pripravil? Nooooo... Nič...
Reakcia: Veľmi sa hanbím.. Viem, že moje proaktívne
správanie zlyhalo, ale toto už bolo veľa. Myslela som, že ho v tej chvíli
pošlem do teplých krajín (ale vôbec nie preto, že som mu chcela dožičiť letnú
dovolenku v januári). Tak my pracujeme, v zime, len aby sme sa čo
najlepšie pripravili na tréningy... A on?! On si chatuje na facebooku – 4
hodiny. 4 hodiny nepohol ani prstom, len sa „vykecával“ online. Ale našťastie,
zaťala som zuby, pobalila veci, smer domov – môj dočasný domov, Cricova.
Nakoľko takým štýlom, sama, si môžem pripraviť tréning aj v pohodlí
a teple Ianinho domu. A tak aj bolo. Po krátkej prestávke, večere a
skype som začala pracovať. O 5:00 am misia splnená. Tréning na svete,
outline pripravený, prezentácia vytvorená, materiály nachystané, už len poslať
– internet žiaden, tak aspoň 2 hodiny spánku dúfajúc, že OC stihne všetky
logistické veci potrebné na tréning zabezpečiť do poobedia.
Ach, veď prečo nie, treba si zdvihnúť adrenalín hneď na
začiatku, aby to tu nebolo príliš jednotvárne a nudné J
Ale tak, pýtam sa, ako sa len „niekto“ môže tak nezodpovedne postaviť
k svojim povinnostiam?! Ako si „niekto“ môže z rozvojovej stáže
urobiť chatovací maratón?! Nuž, veru, môže... A celkom jednoducho...
A pre lepšiu predstavu, čo ma počas nasledujúcich niekoľkých týždňov ešte čaká, tramtararááááá, agenda:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára