AIESEC Chisinau, deň prvý...

Nakoľko si cením čas všetkých mojich verných čitateľov, nebudem sa rozpisovať o každom dni strávenom v tejto zamrznutej krajine J Ale keďže chcem, aby vám neušiel ani jeden z mojich zážitkov, predsa len sa trošku rozpíšem. O tom, ako prebiehal môj prvý oficiálny týždeň počas AIESEC GCDP stáže v Moldavsku:

Sobota, 28.01.2012 – neoficiálne uvítanie alias Board games day na office:

Veru, veru, vysokoškoláci hrajúci spoločenské hry. Neverila by som, keby som nevidela... Ale poviem vám, je to možné. Na office sme sa stretli asi 40ti. Od EBčka, cez TLD, až po koordinátorov a „obyčajných“ membrov. A keďže sa všetci riadili heslom: „Najprv práca, potom zábava,“ pekne – krásne sa najprv upratal celý office, zotrela sa podlaha... A začalo sa hrať J Karty, šach, iné karty.. Tu skupinka, tam skupinka... A hralo sa a kecalo, zvítavalo a lúčilo.. Veru až do večera. Po tejto skúsenosti odporúčam vrelo kartovú hru: Phase 10 ;) Ale čo bolo ešte dôležitejšie. Už som viac nebola sama. Cudzia... Iná... Konečne totiž dorazili i moji spolutréneri – Portugalčan Nuno a Turek Gorkem. Milí chalani, aspoň na prvý pohľad :)

Výsledok: Skvelo strávené popoludnie, v kontaktovníčku ďalších asi 20 nových mien a príjemný pocit, že možno nasledujúce týždne predsa len nebudú také zlé.

Zamyslenie: AIESEC Chisinau ako jedna z 2 AIESEC pobočiek v Moldavsku, keď teda nepočítam „expansion group“ na juhu. Viac ako 110 členov. Prepracovaná organizačná štruktúra, profesionalita, proaktivita... A k tomu všetkému priateľské vzťahy a vždy dobrá nálada. Po skúsenostiach by som povedala, že čím väčšia pobočka, tým chladnejšie prostredie. No, tuto to funguje presne naopak. Pretože tu študenti – AIESECári neberú AIESEC len ako nejakú prácu naviac popri škole, ešte k tomu neplatenú. Členovia AIESEC Chisinau si žijú ako jedna veľká rodina. Študujú, do večera pracujú na office v škole, večery trávia spolu, na večere, v meste, na párty... Cez víkendy sa spolu zabávajú a často im k tomu stačí teplý čaj a sušienky z bufetu na prízemí. Veru, začína sa mi to, veru, veľmi páčiť. A zároveň sa pýtam, prečo to tak nefunguje všade?!

A foto, ako inak... Ja a moja super - truper buddy, počas hier na office:

Pripraviť sa, pozor, štart... (alebo, 38 dní do odletu)

Prvá noc... A už som ju nestrávila v posteli sama. Že čo??? Tak, tak... Robila mi spoločnosť.. Ona... Chlpatá potvora... Mačka :) Ale aspoň bolo teplo. Aspoň v noci, pod prikrývkou, aj keď to dalo dosť úsilia, nastaviť telo na hriatie, keď pol dňa mrzlo (no to som ešte nevedela, že to mrznutie ešte nebolo nič v porovnaní s tým, čo na mňa čakalo neskôr). OK, späť k môjmu rannému zážitku... Mačky... Chlpatá mi ležala celú noc na prikrývke. Veď prečo nie.. Len 3x som sa zobudila na to, ako sa v noci čistí, oblizuje, naťahuje, posúva... Ale veď OK... Odbilo však 6:00 a ja som vyletela z postele ako pri nácviku evakuácie z dôvodu náletu mimozemšťanov. A bol tam (len) on... Celú noc, niekde zašitý... krátkosrstý kocúr... Skákal po izbe, od jednej stenu k druhej, už bol pri dverách, už zasa pri okne. A to mňaučanie... Waaa... Našťastie mi už do izby vletela teta domáca a vzala ho preč... Ako, no comment... Ale zaspala som... Že vraj, idem dospať noc... Do deviatej... :( I s chlpatou mačkou... :)
A potom to všetko začalo naostro... prvý deň... raňajky, sprcha, pokec s domácimi.. Prechádzka... Že vraj „dedina“... 1,5 hod., a to sme prešli ani nie tretinu. Iana ma previedla starým mestom. Ako, hrôza a des a krása a úžas v jednom. Staré domy, psy na uliciach, vo dvoroch, verejné studne s nie veľmi pitnou vodou na každom kroku, vraj pre prípad, že by odstavia nie veľmi pitnú vodu v potrubiach. Na cestách vybité jamy, záplaty na záplatách, hrbolce... deliace čiary len kde – tu, aj to ich nikto nedodržiava, vodičom nič nehovoria prechody pre chodcov a to nehovorím a dodržiavaní, či skôr nedodržiavaní dopravných značiek... A platí zlaté moldavské pravidlo: „Choď cez cestu kedykoľvek, len nech tam nie sú autá!“ Waaa... Ale raz to muselo prísť... Senzácia... Doteraz len Cricova... Počuli ste o nej? Ja doteraz nie... Mestečko... A pod ním ďalšie, že „Underground“. Vínne pivnice pod zemou.. Mesto pod mestom... Úžas... A tam ulice pomenované podľa značiek svetoznámych vín... Veď kto by nechcel bývať na ulici Chardonnay či Savignon?! Nateraz síce nebolo dosť času na osobnú obhliadku, ale píšem do „To-do-listu“: Návšteva vínnych pivníc spojená s ochutnávkou vín. Pre lepšiu predstavu: http://www.cricova.md/en/main.html
Večer strávený „doma“.. Sama, lebo Iana musela odísť na „extra lesson“, 18:00 – 20:00... Že účtovníctvo... Ako, nepochopím.. :D Ale nevadí...
A už len klasika: večera, net, skype, príprava (hlavne psychická) na ďalší deň...
Škrtnuté ďalšie číslo v kalendári... 38 days to go... home... :)

A takto to všetko začalo...

A je to tu! Zasa raz... Zasa raz som nevydržala na jednom mieste... Zasa raz som sa vybrala do sveta... Ale tentokrát úplne inak - tentokrát úplne sama! USA, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko, Chorvátsko, Bulharsko, Česko, Poľsko, Maďarsko... Slovensko... Nikdy som nebola sama, bez priateľov či rodiny, bez spriaznenej duše... No raz to už muselo prísť... Najväčšia výzva... A ja som sa rozhodla...  Zaprieť samu seba a odísť... Sama... Do sveta... Do MOLDAVSKA!

Ak sa teraz pýtate: "Čo? Kde? To taký štát vôbec existuje?" Tak odpoveď znie: "Áno."
Klik: Moldavsko na mape

A čo od toho všetkého očakávam? Veľa... Verím, že spoznám novú krajinu a život v nej, zaujímavých ľudí a ich kultúru, že nazriem očkom do "východného sveta"...
A verím, že spoznám samu seba... Ešte lepšie:
1. Seba ako osobnosť, ako trénera, ako AIESECára, ako turistu...
2. Seba priateľku, dcéru...
3. Seba ako študentku...
4. Seba ako človeka...

Seba, i keď si uvedomujem, ako veľmi moje rozhodnutia ovplyvňujú mojich najbližších.. Je zvláštne, ako si človek uvedomí, čo všetko pre neho znamenajú istí ľudia... Vo chvíli, keď je od nich tak ďaleko... Ale aj to patrí k životu.

Som tu, Moldavsko, Chisinau (GMT + 2)... A moje 6-týždňové dobrodružstvo začína!

39 dní.. (do odletu)

Ráno: ako každé iné, no predsa niečím výnimočné. Zobudila som sa s vedomím, že už o pár hodín to všetko vypukne. Raňajky, ranná toaleta, lúčenie, batožina... A vyrazili sme.. 6:30 a.m.
Cesta do Budapešti: v pohode, takmer celú cestu síce padal sneh či sneh s dažďom, ale dalo sa to, hlavne vďaka môjmu dobrému osobnému šoférovi ;) V Budapešti sme prišli na to, že to ich letisko má 2 terminály... Taktika: odbočme na prvý, ak to nebude ten správny, pôjdeme ďalej :) Našťastie, bol to ten správny :)
Pre viac info o trase: klik.

Check-in: preťažená batožina... S prižmúreným očkom teta nepovedala ani slovo... Veľké lúčenie... Kontrola.. Na moje veľké prekvapenie som pípala, takže ma neobišla poriadna ručná-stručná kontrola skenerom, od hlavy po päty.. :)))  A dôvod?! Striebro.. Moja rada: Baby, nenoste na sebe na letisko žiadne šperky, urýchlite tým celý proces kontrol a znížite podiel nervóznych a nepríjemných spolucestujúcich. ;)
Let "čmeliakom": cca. 30 cestujúcich, 1/3 miest prázdna, moje miesto 14A = miesto pre matku s dieťaťom... :DD Až na tú matku s dieťaťom... Dobré miesto... Veselé, no... Asi sa tetuške pri check-ine zdalo, že potrebujem nadrozmerné sedadlo :( Ale aspoň som mala VIP priestor aj na nohy ;) Trvanie letu: 1hod 20 min., posun času v Kišineve + 1 hod. Ešte pasová kontrola... AAAAAAAAAA... Mám ďalšiu pečiatku v pase :)
Pre viac info o spoločnosti, ktorou som letela: klik.

Privítanie: vrúcne, s chlebom a soľou, 4-členná delegácia (viď foto) :)

Cesta z letiska: 1. kultúrny šok - verejná doprava v Kiševene... :D Nastúpili sme do mikrobusu v pohybe (= maršutka), držali sme sa jednou rukou, stáli na jednej nohe a ludia stale pristupovali a pristupovali.... :D Šofér kaskadér, zastávky na znemenie (aj na križovatke či v strede ničoho)... Ešte jeden výstup a nástup... A náš prvý cieľ bol v dohľadne...

AIESEC office: veľký, nakoľko AIESEC Chisinau má skoro 120 členov... :) Urobili mi čajík, keksiky.. A postupne som sa zoznámila s asi 20timi členmi, čo teda predstavuje asi 6tinu celého osadenstva. Už teraz z toho mám mišun. :D Tak len nech sa ma pri najbližšom stretnutí nikto z nových "kamarátov" nepýta, ako sa volá... :D Ale veď ja sa to postupne naučím... ;)
Bývanie: zatiaľ bývam v jednej dedinke neďaleko Kišineva - Cricova (http://www.cricova.md/en/main.html), v rodine AIESECárky (Iana Lozovaya). Majú taký malý domček, jej rodičia nevedia po anglicky ani nemecky, takže oni rozprávaju po rusky, ja odpovedám Iane po anglicky a ona im to potom všetko prekladá... :D Teta navarila výbernú večeru, dali sme si moldavské vínko, potom čajík a sladkosti (koláč, cukríky...). Ako, do prasknutia :))) A ešte pikoška: majú aj 2 chlpaté gule - kocúra a mačku :DV noci spali so mnou :D V tomto dome ostanem pravdepodobne do pondelka.. Takže zatiaľ mám aj internet a udržiavam kontakt s civilizáciou. Uvidim, ako to bude neskôr. Mala by som sa totiž presťahovať do bytu pre stážistov, kde by sme bývali 4. Už len sa dopátrať ku kompetentnej osobe, ktorá mi toto všetko objasní.
Pocasie: je tu zima ako v ruskom filme... Všade.... Von i v dome. Viac von ako v dome, ale aj tak :) Vraj minulý týždeň tu mali okolo 0 stupňov vonku, tento týždeň je to tak -11... A budúci očakávame -15... Tak sa "teším", že využijem aj tie trička s krátkym rukávom.... Ešteže som si vzala to teplé pyžamo a ponožky na spanie... ;)
Peniaze: zmenené, zmenila som si 60 €, dostala som 920 MDL (moldavský lei). Že aká boháčka zo mňa zrazu... :D Je však pravda, že jedna cesta autobusom/mikrobusom/trolejbusom stojí od 2 - 4,50 MDL. Nič viac som zatiaľ neplatila. Uvidíme neskôr.

Tak na začiatok stačilo, ozvem sa čoskoro. Doskakavenia, priatelia ;)